Prípady z praxe

V ústach sa mu vytvorili bolestivé pľuzgieriky, kvôli ktorým nemohol prehĺtať, ani poriadne otvoriť ústa. Tekutiny mohol prijímať len cez slamku.

Mama mu podávala Sulfur 5 CH. Prvé dve hodiny každých 20 minút po 3 guličky, potom každú hodinu. K výraznej zmene nedošlo. Zhoršenie nastalo po dvoch dňoch. Nastúpili vysoké horúčky 39,5-40,0°C. Nezaberali žiadne lieky na zníženie teploty, ani sprchovanie. Najkritickejší stav bol na štvrtý deň. Dieťa ležalo apaticky, malo suchú bledú kožu na tvári a končatinách, nepotilo sa a napriek veľkému množstvu tekutín, len veľmi málo močilo. Horúčky 40-40,5°C začali o pol jednej v noci a nedali sa znížiť, pretrvávali celý deň. Celé telo sa triaslo. Bol bledý napriek vysokej teplote. Ťažko sa mu dýchalo, ústa mal pootvorené, konček jazyka vysunutý von. Len pomaly reagoval na otázky, bol spavý, apatický, ťažko dýchal, mal neprítomný pohľad. Drobné pľuzgieriky boli naplnené čírou tekutinou. Ich vzhľad sa nemenil tak rýchlo ako predtým u jeho sestry, ktorá tiež prekonala detské kiahne, ale on ich mal oveľa viac. Celé telo bolo obsypané vyrážkami v rôznych štádiách. Chrastičiek bolo len zopár. Svrbenie a tras tela sa zlepšovali kúpeľom v teplej vode.

​V tejto fáze - dňa 8.3.2005 dopoludnia mi jeho mama zavolala a popísala stav. Začal som repertorizovať:

• Fever, dry, heat (Horúčka, suché teplo)

• Fever, perspiration absent (Horúčka, potenie chýba) (spojené do jednej rubriky)

• Fever, continued, fever (Kontinuálna horúčka - tyfoidná horúčka)

• Generals, bathing, warm bathing, amel. (Generálie, teplý kúpeľ zlepšuje)

• Generals, trembling externally (Generálie, vonkajší tras)

• Sleep, sleepiness, heat, during (Spánok, ospalosť pri teplote)

• Skin, eruptions, chickenpox ( Koža, vyrážky, ovčie kiahne)

• Skin, eruptions vesicular, itching (Koža, vyrážky vezikulárne, svrbia)

• Skin, discoloration, pale (Koža, sfarbenie, bledá)

• Skin, discoloration, pale, fever during (Koža, sfarbenie, bledé počas teploty) (spojené do jednej rubriky)

• Mouth, protruding, tongue (Ústa, vysúva jazyk)

• Mouth, salivation profuse (Ústa, slinenie, profúzne)

• Urine scanty

Pri repertorizácii sa obajvilo veľa liekov na rovnakej úrovni, najmä však Puls., Rhus-t., Sulphur, Lyc., Sec. Zlepšenie svrbenia teplou vodou je tyúické pre Rhus toxicodendron, ale ten už dostal v potencii 30 CH, 6 krát od 7.3. 2005 bez efektu.

​Preto som sa rozhodol obmedziť výber rubrík len na tie najzvláštnejšie a teda najdôležitejšie:

• Fever, dry, heat (Horúčka, suché teplo)

• Generals, bathing, warm bathing, amel. (Generálie, teplý kúpeľ zlepšuje)

• Skin, discoloration, pale (Koža, sfarbenie, bledá)

• Mouth, protruding, tongue (Ústa, vysúva jazyk)

• Jediný liek vo všetkých štyroch rubrikách je Secale cornutum, ktorý som sa rozhodol podať.

Reakcia a ďalší priebeh

Liek Secale cornutum 9 CH bol pripravený mentálne (pohár s vodou položený na papier s nápisom názvu lieku apotencie), lebo nebol dostupný v inej forme. Chlapček ho začal dostávať po lyžičkách. Náhle sa príznaky ešte viac zhoršili, ako keby choroba dosiahla svoj vrchol. Mama pokračovala v podávaní lieku. Po dvoch hodinách zaspal. Už v spánku začal pokojne dýchať a potiť sa. Nebol taký bledý a konček jazyka vsunul dovnútra. Dýchal ústami. Po dvoch hodinách sa zobudil so slovami: "Už som zdravý". Mal jasný zrak. Teplota mu klesla zo 40,5 na 37,5°C, vycikal sa a pýtal si ešte piť. Mama mu podávala len pripravenú vodu. Ustúpilo intenzívne svrbenie kože a začali miznúť vyrážky. To všetko sa udialo za krátky čas. Okolo druhej hodiny poobede už malý vstal z postele, nechcel ležať a začal sa hrať a pobehovať. Bol úplne iný. Do večera sa mu ešte zvýšila teplota na 37,8°C, ale následne o pol hodiny klesla pod 37°C bez podania akýchkoľvek liekov. Z úst mu zmizli tie najväčšie pľuzgieriky a najedol sa bez problémov. Na druhý deň ráno mal na tvári a na tele už len niekoľko červenkastých fliačkov namiesto obrovského počtu vyrážok, ktoré mal ešte pred 24 hodinami. Pľuzgieriky sa zmenili na slabočervené malé fliačky a vyrážky úplne zmizli. Ostali len chrastičky, ktoré mal už predtým. Teplota sa nevrátila. Tento liek vyliečil ovčie kiahne za dva dni. U jeho sestry to trvalo dva týždne. Pritom priebeh ochorenia bol v jeho prípade výrazne horší. O 10 dní nato chlapček po návšteve materskej škôlky znova ochorel. Mal teplotu 38,5°C, bolela ho hlava, mal silný výtok z nosa. Príznaky pri horúčke boli podobné ako predtým pri kiahňach. Vo výtere z úst bol zistený H. influenzae. Lekárka chcela nasadiť ATB. Po dvoch dňoch teplôt, ktoré opäť nechceli klesnúť, sa mama rozhodla dať znova Secale cornutm 9CH a nedať mu ATB. Teraz mu liek podala vo forme klasických globuliek, ktoré si medzitým kúpila v lekárni. V dávke 3 globulky každých 10 minút prvú hodinu a potom každú polhodinu. Liek začala podávať večer a na druhý deň naobed bolo dieťa úplne zdravé, bez akýchkoľvek príznakov.

Diskusia

Svokra mamy chlapčeka je detská lekárka. Povedala, že taký ťažký priebeh detských kiahní už dávno nevidela a že tak obsypané dieťa by malo byť hospitalizované na infekčnom oddelení. Zvláštne bolo podľa nej to, že vyrážky neprešli do ďalšieho štádia, ale zmizli. Zaujímavé bolo aj to, že o niekoľko dní neskôr bol účinný rovnaký liek a príznaky ustúpili opäť v priebehu niekoľkých hodín. Liek Secale cornutum sa nenachádza klinickej rubrike Koža, vyrážky, ovčie kiahne. Dobrý efekt totho lieku potvrdzuje skutočnosť, že klinické rubriky rsú len pomocné a to najdôležitejšie pri našej práci je nájsť charakteristické, zvláštne symptómy, v ktorých sa prejavuje jedinečnosť zmeneného vnútorného stavu pacienta. Plošné pokrytie repertorizáciou všetkých rubrík viedlo k zahmleniu správneho lieku. Ten sa jasne ukázal len pri zaradení najzvláštnejších symptómov do repertorizácie.

autor: MUDr. Vladimír Petroci

Sú prípady, na ktoré sa nezabúda. Jedným z nich je pre mňa prípad pani Evy. Pomáha mi pokračovať v homeopatickej praxi vo chvíľach, keď na mňa doľahne pocit bezmocnosti.

Pani Eva prišla s ťažkou kortikodependentnou bronchiálnou astmou. Od detstva trpela častými nádchami, ale od roku l984 po dlhotrvajúcej pracovnej záťaži sa objavil dráždivý kašeľ a prvé dušnosti. Stav sa rýchlo zhoršoval a o rok už bola na systémových kortikoidoch. O dva roky pribudli aj depotné kortikoidy, ktoré boli aplikované v priebehu šiestich rokov každý mesiac pre intenzívne záchvaty dušnosti. Samozrejme, okrem toho pacientka užívala aj celý arzenál antiastmatík. Vyskúšala aj rôzne alternatívne spôsoby liečenia, ale bez akéhokoľvek úspechu.

Pani Eva je vysoká, tenká, fosforickej konštitúcie. Okrem klasických príznakov súvisiacich s bronchiálnou astmou, ktoré sa zhoršovali v studenom, vlhkom počasí, mala nasledujúce príznaky: veľmi studené chodidlá a ruky, ktoré sa potili v chlade, sklon ku vzniku hematómov, tlakové bolesti hlavy zvnútra von v oblasti vertexu, zlepšujúce sa silným zovretím, rozpínavé tlaky v prínosových dutinách, suchú pokožku, varixy na dolných končatinách s opuchmi. Prevažovala pravostrannosť príznakov. V minulosti jej veľmi chutil syr, korenisté jedlá, slanina, mastnejšie mäso, slané a praženica. V čase vyšetrenia sa však už vyhýbala všetkému, čo by jej mohlo uškodiť. Spala na bruchu a na pravom boku. Večer pociťovala extrémnu únavu.

Dôležité však boli mentálne príznaky a situácia matky počas tehotenstva. Pacientka veľmi rada cestovala, túžila po ľuďoch, po komunikácii, jej životným snom bolo pracovať ako tlmočníčka, napriek tomu však pociťovala určitú zatrpknutosť voči sebe aj svojmu okoliu, neustále ju trápili pochybnosti, nespokojnosť, neistota, rozpaky. Mala neustále strach, že klesne v očiach iných ľudí, lebo je malicherná, nie na dostatočnej úrovni, príliš uvravená. Pochybovala o všetkom, čo urobila alebo povedala. Bola mimoriadne citlivá a až telesne prežívala bolesť svoju aj cudziu. Vo chvíli, keď začula nejakú zlú správu, prešiel ňou smerom od hlavy k obličkám pocit intenzívnej tiaže. Teraz, rok od začatia liečby, pokúsila sa svoje pocity vyjadriť takto: " Moja bolesť nemala dna. Nedalo sa to uchopiť, ani vyjadriť. Bolo to, ako keď sa leje do studne, ktorá nemá dno. Nemalo zmysel to niekomu rozprávať, aj tak by tam nikto nedovidel. A keby aj, hanbila by som sa o tom rozprávať ".

Počas tehotenstva sa nachádzala jej mama vo veľmi ťažkej situácii. Svokrovci žalovali na ňu synovi, ktorý pracoval mimo miesta bydliska a ten ju stále po príchode domov zbil. Jej stav bol až tak bezútešný, že raz takmer spáchala samovraždu. Boli to pocity ľútosti, beznádeje a zúfalstva.

Od 30. 8. l993, kedy bola podaná prvá dávka Calcarea phosphorica, sa stav rapídne zlepšoval, až tak, že v eufórii pacientka vysadila všetky lieky. Viedlo to k relapsu a aplikácii depotného kortikoidu po ôsmich týždňoch ( namiesto predchádzajúcich štyroch ). Bolo to však naposledy a odvtedy sa stav ruka v ruke s Herringovými zákonmi postupne zlepšoval. Po troch dňoch po prvom podaní sa objavila silná pálivá nádcha s kýchaním v salvách, ktorá bola pre pacientku veľmi nepríjemná a trvala až do jari l994. Oveľa lepšie sa znášali kožné erupcie, ktoré sa objavili po dvoch týždňoch po prvej dávke a trvali len jeden týždeň. V súčasnosti je pacientka úplne bez záchvatov dušnosti a užíva len 100 µg Becodisku raz denne. Žiadny iný liek v súčasnosti neužíva. Počas ročnej liečby si akútne stavy dušnosti vyžiadali aj použitie ďalších homeopatických liekov. Podľa odporúčania Dr. Jawahara Shaha z Indie pacientka brala pri akútnom dyspnoe liek Thuja 30 CH s veľmi dobrým efektom a znížením dávky betasympatomimetík a inhalačných kortikoidov. Prechodné nasadenie Arsenicum album malo supresívny charakter - zmiernila sa nádcha, ale opäť sa zvýraznili dušnosti.

Tento prípad mi pomohol lepšie pochopiť, ako sa môžu dopĺňať rôzne pohľady na liek. Bolo tu všetko: Vithoulkasov pohľad, ktorý zdôrazňuje nespokojnosť so sebou samým, súcit a úzkosť o iných ( ktorý je však na rozdiel od Phosphoru viac vnútornou záležitosťou ), ochorenia zo zlých správ, výraznú mentálnu, ale neskôr aj fyzickú slabosť, extrémnu citlivosť na chladné vlhké počasie atď. Výstižné je aj aj chápanie Jana Scholtena, ktorý vo svojej knihe Minerály a homeopatia považuje za centrálnu tému lieku Calcarea phosphorica blud, že ľudia si o ňom budú myslieť, že nie je dobrý v štúdiu a vytváraní priateľstiev. Preto títo ľudia sú neustále zamestnaní svojím vzdelávaním, neustále chcú vidieť a zažívať nové veci. Ale cítia sa veľmi neistí, pokiaľ ide o to, čo sa naučili. Pochybujú o svojich schopnostiach pozorovania a úsudku. Túžba vyvíjaťsa, ich vedie k veľkej netrpezlivosti a nepokoju. Sú nespokojní s tým, čo už vedia, potrebujú zažívať stále niečo nové. Až sa nakoniec z toho intenzívneho štúdia mentálne vyčerpú. ( Pani Eva má široký okruh záujmov a začala intenzívne študovať aj homeopatiu.)

Veľmi zaujímavé, a pre tento prípad azda najužitočnejšie pochopenie podstaty Calcarea phosphorica nám ponúka Ananda Zaren. Ľudia typu Calcarea phosphorica utrpeli traumu z fyzického násilia a psychického tyranizovania. Obraz tohto lieku sa vytvára zo skúseností získaných v detstve, kedy zažili nejaký druh zneužitia. Aby sa Calcarea phosphorica bránila a ochránila svoju ranu pred ďalším zraňovaním, stavia si stenu veľkej citlivosti, bezmocnosti, disociácie, zármutku a zúfalstva. Maskou, ktorú pritom ukazuje svetu, je maska ticha, miernosti a láskavosti.

MUDr. Vladimír Petroci

V júni 1997 ma telefonicky požiadal o pomoc manžel 24 - ročnej pacientky. Bola v stave ťažkej neurasténie. Bála sa všetkého, najmä však smrti a toho, že sa otec vráti. Stále opakovala, že sa nedožije konca leta resp. vianoc (kedy mal prísť otec z USA). Bála sa, že nebude môcť vychovať svoje dieťa, lebo zomrie. Bola veľmi stiesnená. Veľa plakala. Rýchlo sa jej menila nálada. Vyžadovala, aby bol manžel stále s ňou, inak sa triasla od strachu. Mala pocit, že je neschopná a nič nedokáže urobiť. Bála sa vyjsť von a nakúpiť. Všetko si brala veľmi k srdcu. Mala búšenie srdca, rannú nauzeu zhoršenú státím a zlepšenú pohybom. V noci sa triasla z nervového vypätia. Mala návaly tepla. Celý život bývala stiesnená a neverila si, ale teraz jej stav bol výrazne horší ako kedykoľvek predtým. Zhoršenie nastalo po telefonáte z USA, v ktorom otec oznámil, že sa vracia po dlhšom pobyte domov. Preto som sa spýtal aký má pacientka vzťah k otcovi a prečo sa bojí jeho príchodu. Otec bol alkoholik, veľmi ubližoval mame aj pacientke od detstva. Rodičia nechceli aby sa vydala, lebo mali strach, že stratia slúžku a pestúnku. Odišli žiť na niekoľko rokov do USA a jej nechali na starosť mladšiu sestru, ktorá je dosť problémová. Jej prvé dieťa sa udusilo pupočnou šnúrou. Narodilo sa mŕtve v 8. mesiaci po tom ako na ňu v telefóne otec kričal. Nahneval sa, že v byte premiestnili nábytok. Pacientka si vyčítala, že nie je dobrá matka, lebo prvé dieťa jej zomrelo a druhé má psoriázu.

A základe týchto informácií som odporučil manželovi, aby jej dal Strontium carbonicum 12 DH raz denne niekoľko dní po sebe. Predpísal som tento liek na základe neistoty vzniknutej počas dlhoročného fungovania v role popolušky, ktorá sa má starať o iných, ale ktorá nemôže prejaviť svoje vnútro a potreby.

V polovici augusta 1997 prišla za mnou pacientka osobne. Povedala, že po lieku už v priebehu týždňa cítila výrazné upokojenie, bola menej napätá, prestala plakať, znížila sa intenzita strachu, manžel nemusel byť už stále pri nej a dokázala vyjsť von z bytu na nákup. Uvedomila si svoju silu. Po lieku už nemáva návaly tepla, ale doobeda je ešte roztrasená. Liek užívala dva týždne raz denne.

Pri osobnom stretnutí mi povedala viac o sebe a svojom živote. Jej ťažkosti sú dlhodobé a zhoršujú sa pri psychickej záťaži. Napríklad v máji 1997 robila skúšky, aby získala vodičský preukaz. Chcela ich urobiť dobre, bolo to pre ňu duševnú vypätie. Ako reakcia na to sa objavili o dva týždne návaly tepla, nespavosť, výrazný pocit slabosti.

"V detstve boli problémy. Necítila som podporu u rodičov. Nemohla som o svojich problémoch povedať ani mame ani otcovi. Mala som veľký strach z otca, ktorý bol alkoholik. Nemohla som sa nikdy tvorivo prejaviť. Už od 12-tich rokov som sa musela starať o svoju mladšiu sestru. V detstve som mala zlosť na mamu, že sa nevedela od otca odpútať, aj keď ju často bil. Otec v noci hlasno púšťal hudbu a kričal na mamu. Triasla som sa v noci od strachu. Mama sa mňa starala, kým sa nenarodila sestra. Vtedy som mala 12 rokov. Od tej chvíle som sa ja musela starať a trvá to až doteraz. Po narodení sestry sa mama o mňa prestala zaujímať. Nemala som žiadne práva, musela som len pracovať a robiť to, čo mi prikázali. Nemohla som sa nikdy prejaviť. Cítila som sa veľmi obmedzovaná rodičmi. Stále odo mňa niečo chceli. Bola som ako sluha, ktorý môže len plniť rozkazy rodičov. Nemohla som sa im ani zveriť. Nemala som silu vzoprieť sa. Veľmi sa mi páčila francúzština, ale nezvládala som všetko naraz.

Možno som mala aj strach, že keď niekomu poviem niečo zlé, bude sa na mňa hnevať. Veľmi by ma to potom trápilo a plakala by som. Nechcela som, aby videli, že sa trápim, preto som sa uzatvárala. Bála som sa, že stratím ľudí, ktorí boli ku mne dobrí, že otec zničí všetky moje vzťahy. Otcovi sa nepáčil ani môj terajší manžel. Nechcel, aby som s ním chodila. Spočiatku aj žiarlil. Začala som sa hanbiť rozprávať s inými mužmi. Prešlo to až do averzie k mužom."

Začali sa u nej objavovať depresie, často plakala, bola nepokojná, nervózna, kričala. Mala závrate, návaly tepla a búšenie srdca. Žila s pocitom, že je na niečo chorá. Nemala zmysel života a začal prevládať pocit, že čoskoro už zomrie. Po lieku Strontium carbonicum sa zmenil jej pohľad na život.

Chute: chuť na čokoládu (2), múčne jedlá, zmrzlinu, cibuľu, paradajky, papriku. V troch mesiacoch prekonala pravdepodobne zápal mozgových blán. Keď bola malá, mávala kŕče v zadnej časti hlavy. Od 10. roku života má polinózu.

Spí na bruchu s rukami pri tele. Sníva sa jej, že ju manžel nechal. Vždy si málo verila. Žiarlila na manžela, že si nájde lepšiu partnerku. Veľmi na ňom lipla, ale od narodenia chlapčeka sa upla na dieťa. Chcela by zdravie, dieťatko a cestovať okolo sveta, lebo stále len doma sedí.

V priebehu nasledujúcich rokov sa stav pacientky výrazne zlepšil, je pokojná, viac si verí, nebojí sa už otca, nemáva návaly tepla, nauzeu, búšenie srdca a tras. V decembri 1998 sa jej narodilo dievčatko. Liek bolo potrebné ešte raz opakovať.

Jan Scholten vo svojej knihe Homeopatia a prvky v zozname základných tém priradil Popoluške Strontium. Nemecký homeopat Jürgen Becker spája zas s postavou Popolušky Carcinosinum. U Strontia aj u Carcinosina je v popredí obrazu lieku výrazné potlačenie vlastných túžob a prejavov a služba iým. Na prvý pohľad sa tieto lieky podobajú, ale ich podstata je iná. Carcinosinum je človek veľmi vášnivý s bohatým citovým životom, ktorému nie je dovolené tieto city otvorene prejavovať, či už pod vplyvom skutočného zneužívania alebo vrodeného pocitu, že uvoľnenie tejto energie by mohlo viesť k deštrukcii osoby. Preto základnou myšlienkou sa stáva téma kontroly seba a svojho okolia, sebaovládania a pedantnosti. Liek Carcinosinum je vyrobený z karcinómu prsníka a vystihuje podstatu karcinomatózne miazmy - udržať kontrolu, inak hrozí smrť.

Strontium patrí do druhého štádia periódy striebra v periodickej tabuľke prvkov. Druhé štádium je charakterizované témou "dvoch". Človek už nie je sám ako v prvom štádiu. je tu už niekto, kto ho pozoruje. človek je neistý, stiahne sa, prispôsobí sa, snaží sa skryť, neprejavovať, lebo tak neurobí chybu, ktorú by si mohol všimnúť ten druhý a kritizovať ho preto. Je to veľmi pasívny stav. Perióda striebra zas súvisí s témou originality, vyjadrenia jedinečnosti svojho vnútra. Lieky z tejto periódy majú pocit, že v ich vnútri je niečo, čo by mohlo byť zaujímavé aj pre iných. Preto ich vystihujú témy: tvorivosť, inšpirácia, umenie, veda, mystika, kráľovná, hlas, sluch, sexualita, ambicióznosť, poníženie. U Strontia vznikajú kombináciou vlastností periódy striebra a druhého štádia témy: kritika myšlienok, prispôsobenie sa názorom iných, neistota v prejavovaní svojho talentu a schopností. Podľa Jana Scholtena: "Majú pocit, že sú premožení a zmietnutí tými, ktorí im nedajú žiadny priestor na formulovanie vlastných myšlienok. Proces adaptácie môže ísť až tak ďaleko, že sa úplne vzdajú niekomu inému, robia všetko, čo povie a nikdy sa nevzoprú, rovnako ako Popoluška, ktorá žila v prachu a špine. Ale rovnako ako Popoluška hlboko v sebe cítia, že majú niečo veľmi vzácne a čisté, čo zostáva nepoškvrnené. Tí, ktorí dokážu nazrieť dostatočne hlboko do ich vnútra, uvidia v nich kráľovnú."

Z fyzických vlastností je pre Strontium typická chudosť, ľavostrannosť, zimomrivosť, problémy s hlasom, pľúcami, ováriami a testes a sklon k vyvrtnutiu členkov.

autor: MUDr. Vladimír Petroci